Možno sa čudujete, čo má akýsi budúci nový klub spoločné s tým, či na BJD pôjdem alebo nie. Tým spoločným menovateľom je náš vlastný allthatDžez festival. Doteraz sme ho robili trikrát, či už v cudzích priestoroch alebo v Nu Spirit Bare, a to vždy v čase BJD. .Stále si myslím, že konkurencia v hudbe je dobrá vec, a čím viac možností ľudia majú, tým lepšie, ale štvrtý allthatDžez bude v inom termíne, pravdepodobne na začiatku budúceho roka. Od budúceho mesiaca budeme totiž prevádzkovať nový klub s kapacitou 300 ľudí, a bol by hriech neurobiť náš festival práve tam.
Navyše, tento rok nám organizátori BJD naozaj šliapli na päty a v programe sa objavilo pár mien, ktoré viac patria do tej našej nu jazzovej škautuľky ako do iPodu typického slovenského polosnobského jazzového fanúšika. Nehanbím sa priznať, že line-upu BJD by nebolo ľahké konkurovať. Hlavným hrdinom tohtočných jazzákov je pre mňa jednoznačne Terry Callier.
Toto meno by dnes poznala len hŕstka fanatikov, ak by jeho pesničky na konci 80. nezačali hrávať britskí acid jazzoví DJi. Žiaden z albumov, ktoré tento americký pesničkár nahral v 60. a 70. rokoch, sa nestretol s komerčným úspechom, a preto sa Terry rozhodol hudobný svet opustiť. Jeho svojský prejav však zaujal šéfa Acid Jazz Records Eddieho Pillera, ktorý na začiatku minulej dekády pomohol spevákovi odštartovať druhú kariéru. Terrry Callier dnes vydáva nové vlastné albumy, hosťuje na albumoch elektronických tanečných projektov ako sú Juju Orchestra alebo Massive Attack, a pritom nič nestratil zo svojej folkovo-soulovej úprimnosti.
Okrem Terryho sa teším aj na kanadský Soul Jazz Orchestra. Obe platne tohto ansámblu ponúkajú svieži afrobeat, ktorý poteší fanúšikov Felu Kutiho a prietom skvele funguje na modernom tanečnom parkete. A aj na Partnership Oskara Rózsu, o ktorom mi jeho hlavný protagonista pred mesiacom po koncerte u nás nadšene rozprával. Na kombináciu jazzu a vážnej hudby ako z veľkej knihy vydavateľstva ECM som veľmi zvedavý.
A napokon si spolu s Joe Zawinul Syndicate spomeniem na tohto veľkého človeka, ktorého som mal možnosť poznať aj osobne, a jeho koncerty v Bratislave, ktoré som organizoval, patria medzi moje najväčšie hudobné zážitky. Joe už nie je medzi nami, ale jeho hudba žije ďalej.
Dovidenie tento víkend v PKO a o mesiac v Nu Spirit Clube.