O novom albume Quantic Soul Orchestra som už na tomto blogu písal. Tak si len pripomeňme, že ide o akustický projekt Willa Hollanda alias Quantica, zázračného dieťaťa nu jazzovej scény, ktorý napriek tomu, že ešte nemá ani 30 rokov, má už na konte desiatku albumov. QSO hrá nefalšovaný funk, a na ich treťom albume I'm Thankful sa o vokály postarala Spanky Wilson, takmer zabudnutá americká speváčka, ktorá počas svojej skoro 40 ročnej kariiéry spolupracovala s hviezdami ako Jimmy Smith alebo Marvin Gaye.

Napriek tomu, že Jazz Cafe je asi najdôležitejším jazzovým klubom v Londýne  (tým nechcem uraziť Ronnie Scott's, ale predsa len v tomto omnoho pompéznejšom podniku v Soho sa hrá tradičnejší jazz), je to pomerne malý klub so sedením na poschodí a priestorom na státie pod pódiom pre snáď 250 ľudí. Vo štvrtok bol klub úplne vypredaný a aj my sme sa v ňom ocitli len vďaka naším priateľom z Wah Wah records, ktorý nám vybavili miesto na guest liste.

Večer sa začal okolo ôsmej koncertom kanadského tria klaviristky Elizabeth Sheppherd, ktorá hrala skladby zo svojho debutového albumu. Napriek tomu, že tradičná zostava akustický klavír, kontrabas a bicie by svedčila skôr o barovom poňatí jazzu, vystúpeniu Elizabeth Shepherd Trio nechýbal groove, a tak bolo jej zhruba hodinové vystúpenie vhodnou predprípravou na funkovú smršť, ktorá na nás čakala.  

Okolo pol desiatej na pódium prichádza Quantic s gitarou a spolu s ním sedem ďalších hudobníkov (basa, bicie, perkusie, klávesy, a trojčlenná dychová sekcia). Po krátkom intre - inštrumentálnej verzii Don't Joke With a Hungry Man - z balkóna zostupuje samotná diva. Spanky Wilson vôbec nevyzerá na to, že by na krku mala mať šesťdesiatku. Svojim šarmom si okamžite získala všetkých divákov a celý čas z nej vyžarovala tá správna dávka sexuality (Keď sa spod pódia ozvalo I Love You Spanky, speváčka okamžite zakontrovala I Love You Too, Baby, tónom, ktorý prezrádza, že o tom, čo sa deje medzi mužom a ženou, má veľmi dobré znalosti.)

Koncert bol jednoducho fantastický. Dobre zohratá skupina výborne asistovala speváčkinmu vyzretému hlasu. V inštrumentálnych skladbách sa dobre predviedli aj sólisti, najmä dobre fungujúca dychová sekcia, ktorá znela ako import z New Orleans. O tomto meste sa hovorilo aj na pódiu a Spanky mu venovala jednu z pomalších skladieb. Priam dojímavé bolo, ako speváčka ďakovala Willovi Hollandovi za to, že ju znovu objavil (Will bol už dlho jej veľkým fanúšiikom, ale trvalo mu niekoľko rokov, kým ju v roku 2004 objavil v Los Angeles, kam sa presťahovala).

Ťažiskom koncertu boli rýchelšie funkové skladby, ale v niekoľkých baladách Spanky predviedla aj svoju lyrickú polohu a špičkovú techniku. Vystúpenie malo dobré tempo, a tak som sa ani sekundu nenudil. Po asi hodine a štvrť skupina odišla z pódia, aby sa už o pár minút vrátila s dvoma prídavkami: Don't Joke With a Hungry Man z Quanticovho albumu Mishaps Happening a legendárnou Sunshine of Your Love.

Ak budete mať možnosť vidieť túto zostavu naživo, neváhajte. Stojí to za akékoľkvek peniaze. Verím, že to bude aj váš koncertný zážitok roka.

PS A pri cestách do Lonýna určite nevynechajte Jazz Cafe. V najbližšom čase tam hrá Vikter Duplaix, Omar a od 29. decembra až do 3. januára Roy Ayers.